Apex
Výskumníci porovnávajú „shish“ s „kukish“ a poukazujú na ich významovú podobnosť. Odborníci ho definujú ako slovo označujúce pohŕdanie a často sa ľudovo vyjadruje gestom palca a zovretej päste. Ušakov však vo svojom diele uvádza aj iný význam slova „šiša“. Podľa bádateľa bolo na Rusi zvykom nazývať ostrý úsek nejakého vrchu alebo čokoľvek, čo mohlo vyčnievať nad povrch.
Vrchol hory. Foto: gornyashka.ru Jazykový expert Max Fassmer vo svojich prácach poukázal na to, že „šiš“ môže mať aj také nečakané významy ako „lupič“ alebo „kat“. Samotný odborník sa však domnieval, že takáto definícia ako výsledok konvergencie slova s podobne znejúcimi variantmi z iných jazykov nie je spoľahlivá. Ponúka iný variant definície tohto slova a do istej miery súhlasí s Ušakovom. Autor teda poukazuje na to, že šišom kedysi znamenal ostrý vrchol kopy sena. Uvádza aj význam slova „šiška“, ktoré sa na Done používalo na definovanie spomínanej hanlivej figúry zložených prstov. Spomenul však aj ďalšieho bádateľa, Gorjajeva, ktorý sa zasa zaoberal hľadaním súvislosti medzi slovom „šiš“ a podobne znejúcim tureckým slovom šiš, čo znamená „nádor“. Mimochodom, čo ženy v Rusku boli nazývané boľšuky a nielen, sme povedali v inom článku. Niektorí jazykovedci sa domnievajú, že „šiš“ sa do ruštiny skutočne dostalo z turkických jazykov. Tam sa toto slovo spájalo nielen s nádormi, ale aj s akýmikoľvek výrastkami. Podľa tejto verzie slovo pochádza zo slovesa shashmek, ktoré znamená „napučať“. 7 hotelov s najextravagantnejšími službami Väčšina bádateľov sa však zhoduje v tom, že toto slovo malo predtým význam spojený s kužeľmi, s niečím, čo sa týčilo nad rovinou, vyrastalo nad povrch. Nie nadarmo sa dnes ľuďom, ktorí sa vypracovali a zaujímajú vysoké postavenie v spoločnosti, hovorí „hrbáči“. Sergej Efoshkin, Na uliciach starej Moskvy. XVIII. storočie“, 1995 Navrhujeme tiež zistiť, na čo sa muži v Rusku nesmeli pozerať.
Nádor
Vrchol stohu alebo kopy sena sa tiež nazýval šišom. Foto: news.day.az Nastod
Zdieľať:
Súvisiace príspevky
