Mnohí si zo školy jasne pamätajú, že Ameriku neobjavil nikto iný ako Krištof Kolumbus. Ale to nie je celkom správne. 500 rokov pred Krištofom Kolumbom dobyli európski Vikingovia pod vedením Leifa Erikssona severoamerickú krajinu.
Prvé roky Leifa Erikssona
Prieskumníctvo bolo rodinným zamestnaním Erikssonovcov. Jeho otec Erik Červený bol zakladateľom prvej európskej osady v Grónsku (z Islandu ho vyhnali za zabitie suseda). Eriksson, ktorý sa pravdepodobne narodil na Islande okolo roku 970, strávil svoju mladosť v riedko osídlenom Grónsku. Okolo roku 1000 sa vrátil do svojej vlasti, Nórska.
Tu kráľ Olaf Tryggvason povzbudil Erikssona, aby prijal kresťanstvo, a poveril ho aj úlohou šíriť toto náboženstvo medzi pohanskými osadníkmi v Grónsku. Leif obrátil aj svoju matku, ktorá sa zaslúžila o vybudovanie prvého kresťanského kostola v Grónsku. Keď sa začínajú cesty do Nového sveta Islandské ságy hovoria o Erikssonovom príchode do Nového sveta okolo roku 1000 n. l. Nie je však úplne jasné, prečo odišiel do Severnej Ameriky. „Sága o Erikovi Ryšavom“ hovorí, že Eriksson preplával Atlantik náhodou: loď sa vychýlila z kurzu, keď sa vracal z Nórska. „Sága o Grónčanoch“ však hovorí, že Leifova cesta do Severnej Ameriky bola plánovaná zámerne. Eriksson sa o tejto zvláštnej západnej krajine dozvedel od islandského moreplavca Bjarniho Herjolfssona, ktorý sa viac ako desať rokov predtým plavil okolo Grónska. Vtedy sa mu ukázali brehy neznámej krajiny, ale na jej územie ešte nevkročil. Eriksson kúpil Bjarniho loď, zostavil 35-člennú posádku a vydal sa smerom k tajomnej krajine. Pražský fotograf ukazuje iný Paríž - bez Eiffelovej veže a luxusných butikov Po preplávaní Atlantického oceánu sa Vikingovia dostali do skalnatej a neúrodnej krajiny v dnešnej Kanade. Krajina dostala názov Helluland, čo v nórčine znamená „kamenná doska“. Výskumníci sa domnievali, že toto miesto mohlo byť ostrovom Baffinova zem. Tím sa potom vydal do krajiny bohatej na drevo, ktorú pokrstili Markland. Vikingovia zostávali na juhu, na ostrovoch Newfoundlandu, aby tam „prezimovali“. Miernejšie zimné počasie ako v ich domovine im umožnilo preskúmať okolie. Doslova oplývala sviežimi lúkami, riekami plnými lososov a divokým hroznom takým vhodným na výrobu vína, že Eriksson nazval tento región Wineland. Po zime vo Winelande sa Eriksson a jeho posádka vrátili domov do Grónska s veľmi potrebným drevom a slušnou zásobou hrozna. Eriksson sa do Severnej Ameriky už nikdy nevrátil. Ďalší Vikingovia však pokračovali v plavbe do Vinlandu, prinajmenšom počas nasledujúcich desiatich rokov. Prečo sa tam nakoniec neusadili, sa nedá s určitosťou povedať. Existujú však špekulácie, že násilné strety s miestnym severoamerickým obyvateľstvom takúto možnosť znemožnili. Archeologické vykopávky Ako sa ukázalo, islandské ságy neboli „len rozprávkou“. V dvadsiatom storočí našli archeológovia dôkazy, ktoré potvrdzujú správy o škandinávskych výpravách do Ameriky. V 60. rokoch 20. storočia nórsky bádateľ Helge Ingstad hľadal na pobreží Labradoru a Newfoundlandu stopy možného osídlenia a jedno našiel v najsevernejšej časti Newfoundlandu, v L’Anse-aux-Medoes. Medzinárodný tím archeológov objavil vikingské artefakty datované do obdobia okolo roku 1000 n. l., teda približne do obdobia, keď v tejto oblasti podľa ság pôsobil Leif Eriksson. Ruiny nórskej dediny sú zapísané na zozname svetového dedičstva UNESCO. Mimochodom, podobne ako Kolumbus, vodca prvej európskej výpravy do Nového sveta, aj Leif Eriksson mal v kalendári svoj vlastný sviatok. Mimochodom, vodca prvej európskej výpravy do Nového sveta Leif Eriksson má v kalendári svoj vlastný sviatok. V roku 1964 prezident Lyndon Johnson podpísal nariadenie, že 9. október sa oslavuje ako Deň Leifa Erikssona. Na počesť vikingského objaviteľa, jeho tímu a severoamerického dedičstva krajiny.
Pomník Leifa Eriksona v Reykjavíku 
Vikingovia v Novom svete 
Vikingská dedina L’Anse-aux-Médouze 
Minca USA na počesť Leifa Erikssona Zdieľať:
