Mytológia zaoberajúca sa silami svetla a tmy má dlhú históriu štúdia. O niektorých témach sa však toľko nehovorilo. Napríklad história tieňov. Tieň človeka je oveľa dôležitejší, než sa na prvý pohľad zdá.
Rumunské čarodejnice pri svojich obradoch často používali bábiky. S ich pomocou dúfali, že sa im podarí ovplyvniť stav človeka. Existovalo presvedčenie, že poškodením tieňa sa môže ublížiť jeho majiteľovi. Stredoveké traktáty hovorili, že zničením niečieho tieňa sa človek môže zbaviť neželanej osoby.
V našom jazyku existuje mnoho fráz a výrazov súvisiacich s týmto pojmom. Napríklad: „Báť sa vlastného tieňa“. Kto sa ho musí báť? Tento výraz sa v jazyku vyskytuje už od staroveku. Starí ľudia verili, že tieň človeka je jeho strážcom. Ovplyvňuje tak jeho osud a šťastie.
Niektoré stredoveké spisy interpretovali význam tieňa rôznymi spôsobmi. Mystici tvrdili, že démoni sa boja ľudí, ale najviac ich desia silné tiene. Tvrdili, že medzi tieňmi a ľuďmi je významný rozdiel. Zatiaľ čo ľudia nemôžu existovať bez tieňov, tiene sú schopné žiť večne, dokonca aj po smrti ľudí. Každý tieň má svoju vlastnú moc a autoritu. V staroveku sa verilo, že keď si zástupcovia posmrtného života prišli vziať dušu človeka, museli najprv rokovať s jeho tieňom. Ak tieň odmietol, odišiel s prázdnymi rukami. V traktáte Opera Omnia holandského anatóma Friederika Ruyscha je jeden zo zväzkov venovaný výlučne tieňom. 22-ročná Japonka si vyskúšala, ako sa žije 19 dní na opustenom ostrove bez jedla a vody Zakladateľ jedného z prvých anatomických múzeí v Európe tvrdil, že tieň je substancia, ktorá existuje medzi svetom mŕtvych a živých, medzi dobrom a zlom. Chráni ľudí pred útokmi démonov a iných nadprirodzených bytostí. A to počas života človeka aj po jeho smrti. Starí ľudia jasne rozlišovali medzi svetom tieňov, svetom anjelov a svetom démonov. Existujú na hranici medzi dobrom a zlom, udržujú rovnováhu, ale nemôžu vstúpiť do neba, pekla alebo očistca. V mytológii existujú zmienky o „ľuďoch v tieni“ alebo inak povedané o „ľuďoch v tieni“. Zvyčajne sú viditeľné periférnym videním. Môžu na seba brať rôzne podoby zvierat alebo ľudí, meniť tvar alebo polohu. Takéto javy sa odrážajú vo viere mnohých národov. U Čuvašov sa tento stav nazýva „Vupar pusat“. Vupar (tiež Vubar) je jeden z démonov čuvašskej mytológie. Charakterizuje ho nevysvetliteľný záchvat strachu a dusenia a pocit niečej neustálej prítomnosti. Ak sa to stalo pred spaním, ľudia si dávali pod vankúš nôž alebo sekeru. Z vedeckého hľadiska je to preto, že ľudský mozog niekedy nesprávne interpretuje obrazy v oblasti periférneho videnia. Filozof a psychoanalytik Carl Gustav Jung venoval tieňu veľkú pozornosť. Veril, že existujú individuálne tiene a kolektívne tiene. Okrem toho je tieň temnou stránkou jednotlivca. Uvedomenie si jej prítomnosti je prvým krokom k sebapoznaniu. Tento termín zaviedol do psychológie. Tieň je podľa Junga niečo, čo sa nám samým na sebe veľmi nepáči, a preto sa snažíme pochovať temnú stránku svojej duše hlboko do nevedomia. Sila tieňa je silou nevedomia, a to preto, že si nie vždy uvedomujeme svoje vlastné konanie. Takto psychologicky vedie človeka tieň. Vedci opakovane skúšali experimenty, aby zistili účinky tieňov na človeka. Talianski experimentátori postavili niekoľko ľudí proti slnku a do rúk ich tieňov zapichli ihly. Aké bolo ich prekvapenie, keď živí ľudia pri tom pociťovali bolesť. Pamätajte, že aj keď ste sami, vždy ste dvaja. Snažte sa nehádať s vlastným tieňom 🙂
Zdieľať:
Súvisiace príspevky
Ako sa žene vyhnanej z lásky podarilo prežiť na ostrove duchov
Vymietanie démonov, hľadanie, veštenie a kúpanie: aké krstné tradície mali naši predkovia
Duša z egyptského pohľadu: z čoho sa skladá
12 najlepších fotografií obyčajných ľudí na ulici
23 výsekov ázijského života na atmosférických fotografiách japonského fotografa Ryosukeho Kosugeho
