Všetci od detstva vieme, že každý rok má 365 dní (alebo 366, ak je priestupný), je rozdelený na dvanásť mesiacov a každý týždeň má sedem dní. Začína sa v pondelok a vždy sa končí v nedeľu. Zdá sa, že ide o dobre zavedený systém, ktorý je zrozumiteľný pre každého. Každý sa však aspoň raz v živote stretol so situáciou, keď si nemohol spomenúť, koľko dní v mesiaci je. A ak je rok zrazu priestupný, nie je dôvod sa mýliť.
Čo keby sme povedali, že existuje kalendár, ktorý nespôsobuje takéto ťažkosti. A to nie je vtip. V skutočnosti ho navrhol už koncom 19. storočia francúzsky filozof Auguste Comte.
V jeho návrhu kalendára sa rok skladal z 13 rovnakých mesiacov, z ktorých každý mal 28 dní, t. j. 4 týždne. Iba počet dní v týždni zostal nezmenený, hoci podľa predstavy sa začínal v nedeľu a končil v sobotu. Takto bolo 364 dní a ešte jeden deň bol bez mena, umiestnený samostatne po sobote 13. mesiaca, ktorá ukončila celý rok. Považovali ho za deň voľna navyše pred Novým rokom. Ale čo priestupný rok, pýtate sa? Samozrejme, ani na to nezabúdajú. V takom prípade sa na konci 6. mesiaca pridá do kalendára ešte jeden deň odpočinku. Predstavte si, aké pohodlné je môcť priradiť ľubovoľný dátum ku dňu v týždni naraz. Nie je to mätúce, aj keď by ste veľmi chceli. Každý mesiac bol pomenovaný po slávnej historickej osobnosti. Napríklad marec bol pomenovaný po Aristotelovi, máj po Cézarovi a október bol venovaný Shakespearovi. Napriek všetkej príťažlivosti sa táto svieža myšlienka, žiaľ, nedočkala uznania a kalendár nikdy nepoužila žiadna krajina na svete. Je pravdepodobné, že s rozdelením roka na štvrťroky boli určité ťažkosti, alebo sa im jednoducho počet mesiacov zdal veľmi neznámy. V každom prípade sa novej verzii kalendára nepodarilo nahradiť gregoriánsky kalendár. Pražský fotograf ukazuje iný Paríž - bez Eiffelovej veže a luxusných butikov
Auguste Comte
Zdieľať: