Pred viac ako 300 rokmi sa na Kamčatku dostalo len málo kozákov. Nemali však ani potuchy o tom, čo sa tam deje – na Sibíri, v hlavnom meste Ruskej ríše. O svojej krajine vedeli rovnako málo ako o iných. Senát sa rozhodol vyslať výpravu na prieskum ruských území. Povieme vám, ako v nej skončil syn vojaka, ktorý sa neskôr stal rektorom univerzity a napísal prvý svetový bestseller.
Uvoľnite cestu mladým
Peter Veľký sa rozhodol prijať šikovné a inteligentné deti zo všetkých spoločenských vrstiev. Ľudia sa začali oceňovať nie podľa narodenia, ale podľa osobných zásluh. Prvým ruským akademikom, ktorý nebol pozvaný zo Západu, bol syn roľníka Michaila Lomonosova, druhým syn vojaka Stepan Krašeninnikov. Chýbali ľudské zdroje, ešte neexistovali vedecké ústavy, preto bolo rozhodnuté vziať do expedičného tímu nádejných študentov. Stepan bol jedným z piatich študentov.
Foto: Vladimir Gavrilov/flickr.com Hoci mal humanitné vzdelanie, na expedícii sa musel zaoberať aj vedou, ale všetko zvládol. V roku 1733 odišla výprava z vtedajšieho hlavného mesta Petrohradu na Sibír. Oddiel mal niekoľko rokov putovať po jej rozsiahlych územiach a študovať etnografický, geologický, zoologický a iný materiál. Neúnavný a usilovný študent Stepan všetko zvládol na výbornú. Učil sa aj meteorológii, študoval písmo (ako sa vtedy nazývali skalné maľby), písal o pôvodných obyvateľoch a dokonca zostavoval slovníky miestnych nárečí. Šikovný študent bol vysoko cenený, a keď sa objavila otázka o pridelení samostatnej expedície na Kamčatku, zodpovedný 26-ročný mal odvahu zariadiť základňu pred príchodom profesorov. Študent manažmentu sa plavil na plachetnici s plochým dnom spolu s kapitánom do Ochotska a odtiaľ na polostrov. Loď rozbila búrka, a aby unikol, musel zahodiť všetok svoj majetok. Pražský fotograf ukazuje iný Paríž - bez Eiffelovej veže a luxusných butikov Foto: Vladimir Gavrilov/flickr.com Týždeň po stroskotaní sa nemohli dostať z plytčiny, na ktorej stroskotali, ale Stepana to neodradilo. Nikdy za ním nikto neprišiel a on strávil štyri roky sám na Kamčatke, kde podrobne skúmal neznámy ruský polostrov. Mladý, ale ťažkosťami už zocelený učenec si starostlivo zapisoval všetko, čo videl, a snažil sa ešte zhodnotiť a analyzovať, čo videl. Vďaka štúdiu v grécko-latinskej akadémii neboli jeho opisy suché, ale zahŕňali účinok prítomnosti, takže jeho knihu v budúcnosti čítala celá Európa. Stepan bol vulkanológ, botanik, etnológ, historik a spisovateľ. Opísal východné pobrežie Kamčatky, kde v tom čase nežilo viac ako 3 000 ľudí rôznych etnických skupín, zátoky a štyri polostrovy. Krásu Kamčatky môžete vidieť v našich materiáloch. Opisuje „ohnivé“ hory, cunami, zemetrasenia a opisuje, ako v takýchto podmienkach prežívajú obyvatelia Kamčatky. Opísal „ohnivé hory“, cunami a zemetrasenie a opísal, ako ľudia na Kamčatke prežili v takýchto podmienkach. V knihe „Popis Kamčatky“ sú podrobne opísané tradície a viera Čukčov, Itelmenov a iných domorodcov. Spisovateľa prekvapila ich šperkárska zručnosť, keď bez železných nástrojov vyrábali šikovné retiazky z mrožích kostí, a ich kulinárske majstrovstvo: vedeli pripraviť z boršču zaváraniny aj cukrovinky. Takmer 10 rokov po svojom odchode z Petrohradu sa učenec vrátil do hlavného mesta a cestou sa oženil s neterou jakutského vojvodu. Po návrate sa Krasheninnikov stal profesorom, potom rektorom Akademickej univerzity a takmer až do svojej smrti vo veku 43 rokov zostavoval knihu svojich početných záznamov. Jeho dielo vyvolalo obrovský rozruch nielen v Rusku: kniha bola preložená do štyroch európskych jazykov, ale celosvetová sláva učenca sa nedostavila. Foto: Harald Deischinger/ flickr.com V inom článku sme navrhli niekoľko miest na cestovanie po Kamčatke.
Čo je za Uralom
Foto: Martin Lopatka/flickr.com
Všetko, čo nás nezabije, nás posilní
Aká je Kamčatka
Foto: Vladimir Gavrilov/flickr.com
Foto: pk.kamafisha.ru
Eh, koľko toho ešte mohol urobiť
Zdieľať: