Bajkal je veľmi obľúbenou turistickou destináciou. Nádherná scenéria a jedinečnosť samotného jazera láka množstvo ruských aj zahraničných turistov. Nadmerný rekreačný tlak na pobrežné územie a ostrovy Bajkalu však už ovplyvňuje stav miestnych ekosystémov. Nejde pritom len o znečistenie samotného jazera, ale aj o poškodenie fauny. Nadmerná turistická aktivita na území Pribajkalského národného parku priviedla jedinečný druh cicavca na pokraj vyhynutia.
Olchonská hraboška žije výlučne na ostrovoch Bajkalského jazera a v úzkom pobrežnom páse, t. j. je endemitom tejto oblasti. V posledných desaťročiach sa však tento roztomilý hlodavec stal veľmi vzácnym. Vedci, ktorí skúmajú populáciu hraboša poľného, s poľutovaním konštatujú, že jeho počet sa výrazne znížil. Dnes už nenájdeme ani stopy po hlodavcoch na miestach, kde sa pred 50 rokmi hojne vyskytovali. Ale ako sa to mohlo stať v chránenej oblasti? Možno sa to zdá zvláštne, ale podľa vedcov sú jednou z príčin vyhynutia hrabošov turisti, resp. ich túžba za každú cenu postaviť z bajkalských skál rôzne figúrky. Skutočnosť je taká, že norník olchonský žije len v hromadách kameňov, na otvorených stepných pozemkoch alebo pod korunami vzácnych stromov. Prítomnosť kamenistých mikrokrajín je nevyhnutnou podmienkou pre dobré životné podmienky hrabošov. Hlodavce si v nich vytvárajú nory a chodby, kde unikajú pred predátormi, stavajú si úkryty a rozmnožujú sa. Kamenná mohyla je pre hraboša celým svetom, osobitným svetom, a akákoľvek manipulácia s ňou má katastrofálne následky. Samozrejme, turisti, ktorí stavajú skalné pyramídy, si pravdepodobne neuvedomujú, že svojou činnosťou ničia prirodzené prostredie endemických druhov zaradených do červeného zoznamu. 22-ročná Japonka si vyskúšala, ako sa žije 19 dní na opustenom ostrove bez jedla a vody Hrabošom možno pomôcť obnovením ich prirodzeného prostredia. Na tento účel ekológovia a dobrovoľníci pravidelne rozoberajú kamenné stavby po turistoch a vzdelávajú turistických sprievodcov a inštruktorov o nebezpečenstve takýchto „kultových stavieb“. Vedci pracujú aj na chove týchto druhov v zajatí, aby ich v budúcnosti mohli vypustiť do ich prirodzeného prostredia. Ekológovia sa obávajú, že ak by z Bajkalských ostrovov vyhynuli hraboše, dôsledky pre miestne ekosystémy by boli nezvratné. Sú jediným druhom cicavcov na ostrovoch a živia sa aj trávou, ktorá zohráva dôležitú úlohu pri tvorbe pôdy v tejto skalnatej oblasti. Je ťažké si predstaviť, čo by sa stalo s ostrovmi, keby hraboš zmizol, ale vedci dúfajú, že sa tak nestane.
Zdieľať:
Súvisiace príspevky
Od Elsy po Barta Simpsona: ako by vyzerali kreslené postavičky v skutočnom živote
Kde kedysi bola voda: 17 fotografií sucha, ktoré zachvátilo planétu
16 najpozoruhodnejších domov na svete, vďaka ktorým sa na architektúru budete pozerať inak
Nebezpečenstvu sa nedá vyhnúť: ako môže znečistenie čoskoro zničiť planétu
16 fotografií, vďaka ktorým sa zamilujete do Švédska
