Rok 2018 sa skončil a prvá polovica roka 2019 sa chýli ku koncu, ale nie je hanbou si teraz pripomenúť najzaujímavejšie a najneuveriteľnejšie udalosti uplynulého roka. Najmä ak zostali nepovšimnuté, ako tie momenty v oblasti archeológie, o ktorých budeme dnes hovoriť. Ide o úžasné a zaujímavé objavy, ktoré by mohli navždy zmeniť naše chápanie histórie.
Stopy najstaršieho vraku lode nájdené v hlbinách Čierneho mora
Pri bulharskom pobreží našli námorní archeológovia potopenú loď gréckych obchodníkov. Loď je stará najmenej 2400 rokov. Zistilo sa, že ide o najstarší známy vrak lode. Zistilo sa, že ide o najstarší vrak lode známy vede, ktorý sa dokonale zachoval vďaka nedostatku kyslíka v hlbinách Čierneho mora. Po rokoch vykopávok zostala časť Pompejí nepreskúmaná, ale minulý rok sa to zmenilo. Vedci pracujúci na vykopávkach si uvedomili, že oblasť, na ktorej pracujú, je ohrozená deštrukciou stvrdnutej lávy. Vrhli sa na vykopanie poslednej nepreskúmanej časti, nazývanej Regio V. Tu bola objavená nová séria fresiek, ako aj miestnosť, ktorá predstavovala chrám strážnych božstiev, ktoré podľa dávnych obyvateľov mesta chránili ich domy a polia. 22-ročná Japonka si vyskúšala, ako sa žije 19 dní na opustenom ostrove bez jedla a vody Minulý rok vyšlo najavo, že už štyri tisícročia pred poľnohospodárstvom sa ľudia v niektorých regiónoch pokúšali vymyslieť recept na chutnú pitu. Dánski výskumníci objavili stopy po osídlení, ktoré patrilo takzvaným Natufom. Tu našli zvláštny výrobok podobný chlebu. Ukázalo sa, že títo ľudia zbierali divoké obilniny a hľuzy na výrobu múky a chleba a potom ich piekli v peciach. Vedci sa domnievajú, že tento recept sa nepoužíval pri každodennom varení, ale bol určený na špeciálne, slávnostné príležitosti. Archeológovia z Nemecka a Egypta našli v Egypte staroveké pohrebisko. Obdĺžniková budova, ktorá sa objavila, bola dielňa múmie. Svedčí o tom obrovské množstvo keramických nádob, v ktorých majstri uchovávali rôzne látky na mumifikáciu. Archeológovia objavili aj podzemnú chodbu vedúcu do priestorov s desiatkami mumifikovaných mŕtvych. Jedným z najprekvapujúcejších nálezov v týchto komnatách bola rakva s telom ženy menom Tadichor. Sarkofág bol obklopený desiatkami ochranných figúrok, na ktorých bolo napísané meno zosnulého. Múmia mala na tvári striebornú masku, o ktorej sa vedci domnievajú, že má vážny náboženský význam. Staroegyptské písmo hovorí, že kostry bohov sú vyrobené zo striebra a zlata. Telo so striebornou vrstvou teda znamenalo, že človek, ktorý opustil tento svet, sa mal po smrti premeniť na boha. Je známe, že v 14. storočí sa Európou prehnala čierna smrť, strašná epidémia, ktorá zabila viac ako päť desiatok miliónov ľudí. Toto obdobie sa dodnes označuje za jednu z najtragickejších a najkatastrofálnejších epidémií v dejinách ľudstva. Archeológovia boli ohromení, keď našli pôvodcu moru v kostrách z roku 3 800 pred Kristom. Objav naznačuje, že obávaná choroba pochádza z doby bronzovej a že jej vypuknutie pred mnohými tisícročiami viedlo k rozsiahlej migrácii po celom euroázijskom kontinente. V marci minulého roka sa na kanadskom ostrove Calvert našla najstaršia ľudská stopa. V skutočnosti bolo objavených niekoľko stôp. Archeológovia sa domnievajú, že ich zanechali dvaja dospelí a jedno dieťa. Podľa vedcov by mohli byť staré viac ako 13 000 rokov. Rok 2018 sa možno zapíše do americkej histórie ako rok, keď sa podarilo vyriešiť jednu z najzaujímavejších záhad amerických dejín: kto boli prví ľudia, ktorí osídlili Ameriku? Doteraz sa deti v amerických školách učili, že prvými obyvateľmi amerického kontinentu boli Klovisovia, ktorí prišli do Severnej Ameriky zo Sibíri približne pred 13 000 rokmi. Dnes však vedci na základe najnovších objavov tvrdia, že prví osadníci mohli na tieto územia prísť oveľa skôr. Archeologický výskum v Texase odhalil doteraz neznáme nástroje v podobe čepelí a projektilov, ktoré sú oveľa staršie ako kultúra Clovis. Najstaršie z nájdených predmetov sú staré 16 000 až 20 000 rokov. Pred niekoľkými mesiacmi našli vedci kameň s červenými ťahmi. Vedci sa domnievajú, že nález je starý viac ako sedemdesiattisíc rokov, čo znamená, že kresba je najstaršou známou archeologickou kresbou. V jaskyni Blombos, kde sa obraz našiel, našli vedci aj zariadenia z kostí Homo sapiens, zvyšky čeľustí a rôzne ozdoby. Švajčiarski archeológovia tvrdia, že našli najstaršie úlomky ľudského tela v Európe. Spolu s bronzovým nožom ich objavili hľadači pokladov pomocou detektorov kovov. Vedci ubezpečujú, že ide o bezprecedentný objav, ktorý je taký neuveriteľný, že ani oni hneď neverili v jeho pravosť. Archeológovia neskôr zistili, že pozostatky pochádzajú z doby bronzovej. Rok 2018 sa niesol v znamení ďalšieho kuriózneho objavu archeológov v súčasnom Izraeli. Výskumníci našli na mieste jedného z pohrebov obraz pšenice a jačmeňa, ktorý podľa nich rozpráva o starovekom varení piva ako súčasti pohrebnej hostiny. Archeológovia odhadujú, že nálezy na stene sú staré viac ako 13 000 rokov. Najsenzačnejším archeologickým nálezom uplynulého roka bol sarkofág s telom mladej ženy, ktorá v čase svojej smrti nemala viac ako 25 rokov, ako aj pozostatky dvoch mužských tiel vo veku 30 až 40 rokov. Po otvorení rakvy archeológovia uvideli vo vnútri červené splašky, ktoré sem prenikli za záhadných okolností. Pozoruhodné je aj to, že tento sarkofág je zďaleka najväčším sarkofágom, aký kedy vedci v Alexandrii našli. Pôsobivá ochranná vrstva látky, ktorou bola rakva zapečatená, vedie výskumníkov k presvedčeniu, že od pohrebu nebola nikdy otvorená. Otázka záhadnej tekutiny vo vnútri a jej vstupu do sarkofágu však zostáva otvorená. Archeológovia objavili 4500 rokov staré zariadenie. Tento nález pravdepodobne objasní tajomstvo stavby Veľkých pyramíd v Gíze. Vedci objavili konštrukčný systém, pomocou ktorého starovekí Egypťania zrejme dopravovali alabastrové kamene do veľkých výšok.
Archeológovia dosiahli poslednú nepreskúmanú oblasť Pompejí
Prvé pečivo vzniklo pred 14 400 rokmi
Na pohrebisku v Egypte objavili úplne unikátnu múmiu
Baktéria, ktorá spôsobila najhorší mor v Európe v 14. storočí, sa našla v ľudských pozostatkoch z roku 3 800 pred n. l.
Najstaršia ľudská stopa
20 000 rokov staré nástroje nechali historikov v úžase, kto boli prví ľudia, ktorí obývali Ameriku
Najstaršia kresba, aká bola kedy vytvorená
Najstaršie pozostatky častí tela
Naši predkovia možno začali piť pivo oveľa skôr, ako si myslíme
Telá v sarkofágu so zvláštnou červenou tekutinou vo vnútri
Rampa, ktorá sa mohla použiť na stavbu pyramíd
Zdieľať:
Súvisiace príspevky
Od Larnaky po Argos: 10 najstarších európskych miest starších ako 3000 rokov
Ako sa krokodíly stali geocache a pomohli preskúmať staroveký Egypt
6 najneobvyklejších nálezov na dne Čierneho mora
Ako Biblia vytvorila slovnú hračku a ďalších 8 faktov týždňa, ktoré zmenia váš pohľad na svet
Wanhong – mestá alebo nová realita: ako sa Číňanom darí rozvíjať provinciu
